Petraela´s Kids na Blog.cz

Mulder sedel na pohovke s vystretými nohami položenými na stolíku pred sebou a vedľa neho sedela v rovnakej póze Scullyová. Na stole stáli dve šálky takmer dopitého čaju a obaja unavení sa rozprávali o tom, ako strávili deň.

"Len sa mi tomu ťažko verí," čudoval sa Mulder.

"Akej časti?" opýtala sa Scullyová pozrúc sa na neho.

"Tej, kde na dva dni odídem a celý tvoj život sa zmení."

"Mmm, nepovedala som, že sa mi zmenil celý život." poznamenala Scullyová.

"Prihovárala si sa Bohu v budhistickom chráme a on ti odpovedal."

"Mmm, nepovedala som, že Boh mi odpovedal. Povedala som, že som mala
nejakú víziu."

"To je ako počuť od teba, že čakáš dieťa s Davidom Crosbym!" začudoval sa Mulder.

Scullyová sa usmiala a zamyslela.

"Čo?" opýtal sa Mulder na jej mlčanie.

"Kedysi som zvažovala, že s tým mužom strávim celý svoj život. O čo
všetko by som prišla," zhodnotila

"To nemôžeš vedieť. Veď koľko rozličných životov by sme viedli, keby sme
si vybrali inak? To... to nevieme," hovoril Mulder a hľadel kamsi pred seba.

"Čo ak bola len jedna voľba, všetky ostatné boli nesprávne a po ceste
boli znamenia, na ktoré sme mali dávať pozor?" opýtala sa.

"Mmm. A všetky rozhodnutia by potom viedli práve k tomuto okamihu. Jedna
nesprávna odbočka a už by sme tu spolu nesedeli. To hovorí veľa. To hovorí veľa, veľa a veľa. Zrejme viac, ako by sme mali v túto neskorú hodinu rozoberať," znova sa zamyslel a keď popár sekundách pozrel na Scullyovú, opretá o jeho rameno spala.

Vyzerala ako anjel. Pomyslel si Mulder a pousmial sa nad touto svojou infantilnou myšlienkou. Opatrne jej odhrnul z čela prameň vlasov a chvíľku sa na ňu zahľadel. Pohľad mu znežnel. Bol to príjemný pocit, mať ju tak na blízku. Mať jej dôveru. Byť tým, ktorému bez obáv zaspala na ramene, nevypočujúc si jeho poslednú múdru vetu. Pohľad na ňu bol veľmi príjemný. No nechcel riskovať, že ju zobudí a sám bol unavený. Vzal deku, čo mal položenú neďaleko a rozprestretú ju na Scullyovú jemne položil. Uistil sa, že ju starostlivo prikrýva a pomaly vstal z pohovky.

Zamieril do kúpeľne. Oprel sa rukami o umývadlo a pozrel na svoj odraz v zrkadle. Ukázalo mu unavenú tvár muža v stredných rokoch. Okolo očí sa mu tvorili vrásky, ktoré len zvýrazňoval jeho zachmúrený výraz. Videl trochu vychudnuté líca, ústa v pevnom zovretí. Uvoľnil svaly na tvári. Rysy mu zmäkli. Uvoľnila sa mu aj myseľ a pred očami sa mu objavil obraz Scullyovej spiacej na jeho pohovke. Kútiky úst sa mu zakrivili do povzbudivého úsmevu. Do nosa mu udrela spomienka na vôňu jej vlasov a úsmev sa mu zmenil na jemne zasnený. Bol prekvapený, ako mu ten úsmev zmenil výraz tváre. Videl tam však niekoho iného, ako bežne vídaval. Bol sám sebe akosi neznámy, nepoznal sa, pamätal si sám seba inak. Napadla mu myšlienka, že kedysi si svoj život predstavoval inak. Videl sa ako pracovitý zamestnanec? Manžel? Otec? Ani si nespomínal. Odkedy objavil Akty X, na nič iné mu nezostával čas. Veď ani nič iné nechcel robiť. Či áno? Otázky sa mu vynárali z podvedomia. A znovu tak, ako inokedy chcel vedieť jedno. Pravdu. Tá pravda sa však skrývala len v ňom. Je schopný ju uvidieť? Nazrieť do svojej duše, do svojho srdca? Nad tým sa nikdy nezamýšľal, nikdy sa nestaral o seba, čo cíti. Celkom hlboko vo svojom vnútri.

Vyrovnal sa a s vážnou tvárou sa na seba pozrel. Spýtal sa sám seba. Či je príťažlivý. Pred rokmi by s odpoveďou nebol zaváhal. Ešte nedávno by nebol zaváhal. No teraz... Čo teraz? Čo sa zmenilo? Sústredene sa na seba pozrel. Ani nedýchal a bolo také ticho, že počul Scullyovej pravidelný dych.

Čo sa zmenilo?

Život, ktorý žije, je práve teraz. Ak má žiť nejaký ďalší, bude ho žiť, ale to nie je teraz. Teraz, je tu vo svojej kúpeľni a cíti únavu.

Pustil si z kohútika studenú vodu, nabral ju do dlaní a opláchol si tvár. Utrel sa do uteráka visiaceho po jeho ľavej ruke a zamieril do spálne.

Potichu ukladal na seba papierové krabice so spismi. Na jednu kopu položil rozhádzané šatstvo, ktoré mal pohodené na okolo. Život starého mládenca vykúkal z každého kúta. Odhrnul prikrývku z postele a vyšiel do obývačky.

Scullyová stále spala zakrytá dekou. Potichu ku nej pristúpil a jemne ju vzal do náručia. Trochu sa pomrvila, no neotvorila oči. Mulder jej pozrel na tvár, jemne celkom jemne sa usmievala a on sa na chvíľu zamyslel nad tým, čo sa jej asi sníva. Opatrne s ňou v náručí kráčal k svojej posteli. Už bol celkom pri nej, keď sa Scullyová začala prebúdzať. Chvíľu váhavo zastal, nechcel, aby sa zobudila a stratil sa tento okamih. Jemne sa začal pohupávať a snažil sa ju uspať ako dieťa.

"Šššš... tichúčko.." šepkal. Opatrne ju položil na svoju posteľ a zakryl prikrývkou. Odhrnul jej z tváre červené vlasy a na chvíľu sa na ňu len tak díval. Sklonil sa k nej a pozoroval jej pery. Jemne ich pootvorila a nadýchla sa cez ne. Miloval tú ich červeň a ich dokonalú plnú oblosť. Mal chuť dotknúť sa ich končekmi svojich prstov alebo radšej... svojimi perami.

"Spi," šepol a ešte chvíľu na ňu hľadel. Koľko okamihov sa muselo stať, aby som tu dnes stál? Ak ležíš v mojej posteli, dôveruješ mi, kráčal som vždy správnou cestou. Verím, že som kráčal tou cestou, ktorá nás sem doviedla. A chcem tou cestou pokračovať...

Obišiel posteľ a ľahol si vedľa nej. Nechcel ju zobudiť, ale musel ju objať. Pocítiť jej teplo. Zaspať pri nej.

Pousmial sa, uvedomil si, že pozná odpoveď na otázku: čo sa zmenilo?

Všetky veci.

Meno: Paris-Michael Katherine Jackson

Dátum narodenia: 3.4. 1998

Miesto narodenia: Los Angeles, California

Otec: Michael Joe Jackson (Michael Jackson)

Matka: Deborah Jeane Rowe (Debbie Rowe)

Súrodenci: Prince Jackson a Blanket Jackson

Krstný otec: Macaulay Culkin

Krstná matka: Liz Taylor


Iné: Spolu so svojimi súrodencami chodí raz týždenne na karate. Jej najlepšou priateľkou je Spencer Malniková, dcéra Nency Malnikovej a Al Malnika.

Meno: Prince Michael Jackson jr.

(Na rodnom liste, ktorý sa dá nájsť na internete je uvedené jeho meno: Michael Joseph Jackson jr. Jedno z vysvetlení je, že Michael zmenil jeho meno po rozvode s Debbie Rowe. V rozhovore pre magazín OK z roku 1997 Michael uviedol meno, ktoré uvádzam aj ja ako skutočné.)

Prezývka: Applehead (názývali sa tak navzájom s Michaelom) Prince (Ak je jeho meno v skutočnosti Michael Joseph.)

Dátum narodenia: 13.2. 1997

Miesto narodenia: Beverly Hills, California

Otec: Michael Joe Jackson (Michael Jackson)

Matka: Deborah Jeane Rowe (Debbie Rowe)

Súrodenci: Paris Jackson a Blanket Jackson

Krstný otec: Macaulay Culkin and Mark Lester

Krstná matka: Liz Taylor

Iné: Spolu so svojimi súrodencami a bratrancami chodí raz týždenne na kurzy karate.

Bola noc pred búrkou. Vzduch bol ťažký a vlhký. Cez otvorené okno cítil jeho nehybú vôňu počas teplého augustového večera. Pocítil, ako mu na čele vyrazili kvapky potu, ako sa mu prsty lepia jeden na druhý tak, že bolo nepríjemné držať brko v ruke. Ne pergamene, ktorý si pridŕžal prstami druhej ruky vytváral mokré odtlačky bruškami prstov.

"Je čas skončiť," povedal si pre seba a odložil brko i pergamen. Vstal od stola a narovnal chrbát. Pretrel si unavené oči a čierne vlasy si zahladil za ucho. Oblečenie sa mu lepilo na telo. Nemal to rád. Vyzliekol si čierny kabát a rozopol manžety na rukávoch košele.
Uvoľnil si jemný šál na krku, aby sa mu vzduch dostal na krk a hruď. Vyzul si čižmy a odkopol ich k stolíku. Nechcelo sa mu po ne zohýbať. Bosými nohami ucítil chladnú kamennú dlažbu. Bolo to osviežujúce. V kúpeľni si ovlažil tvár. Zhasol olejovú lampu a keď sa chcel uložiť do postele ozval sa z chodby pred jeho komnatou rachot. Akoby na kamennú dlážku dopadlo niečo železné.

"Zasa ten nechutný Zloduch?" pomyslel si. Rozsvietil prútik a nazrel za dvere. Na chodbe bola tma, len niekoľko pásikov mesačného svetla naznačovalo obrysy stien a podlahy. Všade bolo ticho. Pozrel smerom ku schodom, nič tam nebolo. Pocítil na nohách chladný prievan a pozrel na druhú stranu, niečo sa zalesklo, a keď Severus pristúpil o kúsok bližšie, rozoznal otvorené okno a pri ňom kôpku plechov, ktoré bývalo brnením. Mávnutím prútika ho opravil. Vietor pred múrmi hradu silnel a ohýbal stromy v Zakázanom lese ako klasy obilia na poli. Potom sa prievan otočil a zabuchol okno. Severusovi poryv vetra vletel do tváre. Rukou si odhrnul pramene vlasov a v tej sekunde ako si skladal ruku z čela udrel vietor znovu a silno. Okno sa rozletelo a on pocítil trieštivú bolesť ťažkého dreveného rámu okna na tvári. Pred očami sa mu zatmelo a už nič viac necítil.

Zaklipkal očami. Ostré svetlo mu bránilo zorientovať sa. Rozoznal postavu v bielom, ako sa vzďaľovala od miesta, kde ležal. Uvedomil si, že leží na niečom mäkkom. Pohol hlavou, aby sa pozrel kde sa vlastne nachádza. Ležal vo veľkej posteli, na nahej hrudi mal bielu prikrývku. Pod hlavou vankúš. Cez biele záclony na veľkom okne pofukoval jemný voňavý vetrík. Obzrel sa okolo, nachádzal sa v izbe, ktorú nikdy predtým nevidel. Všetko v jemných tónoch. S veľkou bledohnedou skriňou, vedľa toaletného stolíka s veľkým zrkadlom. Dvere ktoré viedli z izby boli privreté a tak nevidel ďalej do domu. Pozrel sa do zrkadla. Uvidel v ňom svoj rozmazaný odraz. Prižmúril oči a snažil sa v ňom rozoznať svoju tvár. Mal niečo čudné s vlasmi. Do očí mu padala dlhá ofina, boli však oveľa kratšie ako nosieval. Dotkol sa ich prstami. Bol to zvláštny pocit. Zdalo sa mu, že jeho tvár má inú farbu. Aj jeho ruky neboli bledé tak ako bol zvyknutý, dokonca sa mu zdali hrubšie. Posadil sa na pelesť postele. Chcel vstať a ísť za tou ženou, opýtať sa čo to má znamenať. Zistil však, že je celkom nahý. Prudko zlostne vydýchol. Čo to má do pekla znamenať? Pozrel sa na zem, či tam niekde neuvidí použiteľný kus oblečenia . Všade bol však poriadok a čisto. Zrak mu padol na fotografiu na nočnom stolíku vedľa postele. Načiahol po nej ruku a neveriacky na ňu pozeral. Na tej fotografii bol on. Stál pred akýmsi stromom a usmieval sa do objektívu. On a tri malé deti.
Nikdy sa v deťoch nevyznal, ale najstaršiemu odhadoval tak desať rokov. Chlapec sa jemne usmieval z fotky a čierna ofina mu padala do rovnako čiernych očí. Bol oblečený v tmavom tričku. Severus mal ruku na jeho ramene. Vedľa chlapca stál druhý. Na pohľad úplne rozdielny, no predsa trochu podobný so starším chlapcom. Bol len o niečo mladší a na hlave strapaté ryšavé vlasy. Sivé oči sa mu potmehúdsky usmievali a na farebnom pásikavom tričku mal niekoľko škvŕn. V popredí medzi chlapcami stálo najmladšie dievča. Na hlave malo dva blonďavé copy a ružové ústa sa široko usmievali. Na tvári jej vynikali veľké zelené oči. Severus sa do nich chvíľu díval ako omámený.

"Čo to má znamenať?"
nerozumejúc ničomu, čo sa vôkol neho deje, sedel na posteli a hľadel do prázdna, zatiaľ čo sa mu v hlave miešali myšlienky s ktorými si nevedel poradiť. Nevšimol si, že k nemu pristúpila žena v bielom a sadla si vedľa neho. Cítil pohyb matraca a obrátil hlavu smerom k pohybu. Poznal by ju kedykoľvek. Červené vlasy jej voľne padali na ramená. Siahali na jej prsia v bielej jemnej bielizni. Jej bledá tvár sa na neho usmievala a on hľadel do jej očí. Jej zelené oči. Tie ktoré tak miloval. A nemyslel, že ich ešte niekedy uvidí.
Dívala sa na neho tak zvláštne. Ako sa na neho ešte nikto nedíval. Zrýchľoval sa mu tep a nevedel sa ani pohnúť.

"Dobré ráno, láska," povedala žena ticho.

"Lilly," šepol a na nič viac sa nemohol zmôcť.
V ústach mu vyschlo. Nadýchol sa, lebo si uvedomil, že zabudol dýchať.

Lilly ho pobozkala na spánok a pohladila ho po vlasoch. Ani si neuvedomil, čo sa deje a pocítil jej pery na svojich. Jej jazyk vo svojich ústach. Vyľakane hľadel do jej blízkej tváre a bál sa ju odtisnúť, bál sa jej dotknúť. Zatlačil na neho, aby si ľahol a on sa nevedel ubrániť. Cítil jej telo na svojom, bozky, ktoré jej opätoval. Položil ruky na jej chrbát pocítil mäkké vlasy a tenkú látku košieľky. Lilly sa pohla a jeho ruka skĺzla na jej driek. Zalapal po dychu. Na pár centimetrov sa odtiahla.

"Ďakujem za krásny večer."

Mlčal. Nevedel stále čo povedať. Naposledy si pamätal búrku a Rokfort. Čo sa stalo? Zomrel a presunul sa na miesto, kde sa ľudom plnia sny? Alebo je to čudná halucinácia? Zbláznil sa? Ako inak by mohla na ňom ležať Lilly Evansová vášnivo ho bozkávajúc a hladiac jeho telo? Jeho telo, ktoré vyzeralo inak. Všetko vyzeralo inak. Pocit stratenosti sa miešal so vzrušením, ktoré mu spôsobovali ženské tvary. Chcel ju od seba odstrčiť, ale aj si ju viac pritisnúť na svoje nahé telo. Chcel ju bozkávať, ale bol zmätený, chcel sa s ňou rozprávať, ale chcel sa s ňou milovať... ak to bol sen, len sen, chcel to všetko. Vzplanulo v ňom toľko rôznych pocitov, ktoré nemohol dať najavo. No ako si uvedomil, zo všetkého najviac chcel utiecť.

Vyslobodil ho hlas plačúceho dieťaťa. Lilly vstala a s povzdychom si napravila košeľu. Posadila sa na posteli na kolená a pozrela smerom k oknu.

"Violet, nemôžeš ešte chvíľu spinkať?"

Severus si rukami zakryl tvár. Snažil sa nabrať dych a spomaliť svoj tep. Keď ruky od tváre odťahoval všimol si zlatý prsteň na ľavom prstenníku. Svadobná obrúčka? Potom si sadol a
otočil sa smerom k plačúcemu dieťaťu. Pozrel na výjav ktorý sa mu z nenazdajky naskytol. Červenovláska sedela chrbtom k nemu, ale ramienko na košeli mala skĺznutú z ramena a bolo mu jasné, že dojčí dieťa.

"My sme rodina," ticho povedal pre seba a dýchal krátkymi nádychmi, hlava sa mu krútila.

"To teda sme, však maličká?" Lilly sa skláňala nad dieťaťom potom sa otočila na Severusa. "Som tak rada, že sme chvíľu sami. Teda ako sa to vezme," pozrela na dieťa.
"Chýbal si mi," trochu smutne sa usmiala. "Bol si dlho preč , deti budú také radi, keď ťa konečne uvidia. Poobede ich Azalea dovedie. Severin sa veľmi teší na to, ako pôjdeme kupovať prútik. Nepovedal mi to, ale chce aby si bol pri tom aj ty. Preto sme ho ešte neboli kúpiť. Čaká na teba. Budeš teraz nejaký čas doma, však?" pozerala na neho zatiaľ čo dieťa spokojne mrnkalo a pilo z jej nahého prsníka.

Nevediac, ako reagovať po tichu súhlasil.

"Som rada, že si doma.
Rozmýšľala som, že by sme mali ísť niekam na výlet. Rose a Linus ma privedú do šialenstva," zasmiala sa, "stále niečo vymýšľajú, chýba im tvoja pokojná povaha."

Pokojná povaha? Nikdy nepremýšľal nad tým akú má povahu. Že by pokojnú?

Žena odložila dieťa do postieľky a podišla k Severusovi. "Viem, že posledný rok bol tak trochu čudný, nebolo to ani pre jedného z nás ľahké. Snažíme sa obaja ako najviac to ide. Som ti vďačná za tvoju trpezlivosť. Za tvoju ochotu." Odmlčala sa.

Severus neveril tomu, čo počuje a už vôbec nie tomu, čo videl. Tvár jeho krásnej ženy bola taká smutná akú ju nikdy nevidel. Kam sa podela jej ohnivá povaha, ktorú si pamätal? Stála pred ním akoby iná žena. A vtedy to pochopil. Jej jemné vrásky okolo očí a úst. Tie nádherné oči s neuveriteľným smútkom a všetkým, čo Severus nevedel rozoznať. Prišlo mu jej ľúto a zároveň v ňom narastal hnev ako jedovatý brečtan. Bolo to jasné. Za všetko mohol on, iba on! Zrazu sa objavil v inej dimenzii, aby videl, že aj keby si Lily vzal, zničil by ju. Tak ako sa to stalo aj pred tým. V tom inom svete.

"Stalo sa niečo?" opýtala sa Lilly trochu vyľakane, keď videla zmenu na manželovej tvári. Tieň v jeho očiach.

Severus sa snažil dopovedať, čo najpokojnejším hlasom. "Nie, Lilly, nič sa nestalo. Len by som sa chcel obliecť."

"Samozrejme, už je neskoro, určite si hladný. Čo si dáš?"
Trochu sa rozveselila, zvyknutá na jeho strohosť v citových prejavoch.

"Ako obyčajne, je to na tebe," chcel ju utešiť, ale nevedel ako. Usmiala sa a odišla z izby. Rozmýšľal ako dlho zostane v tomto svete, vráti sa niekedy? Čo všetko ešte musí uvidieť, aby pochopil, že zničí všetko, čo môže?

Vstal a prezrel si svoje telo v zrkadle. Akoby ani nepatrilo jemu. Zaťal päsť a videl ako sa mu napli šľachy a svaly na ruke. Vyrovnal chrbát, žiadne vyčnievajúce rebrá a hrudník silný a širší. Chcelo sa mu zo seba smiať. Prehrabol si vlasy a otvoril skriňu. kúzlom bola zväčšená na malý šatník. Mala niekoľko políc a dalo sa do nej vstúpiť. Bola rozdelená na tri časti. Severusove veci, Lilyne oblečenie a nejaké veci pre bábätko. Rýchlo sa snažil nájsť pohľadom nejaké spodky a narazil na snehobiele s veľkou kresbou draka na pravom stehne. "Toto čo má znamenať?" znechutene si ich premeral, ale nemal na výber. Stáť nahý, kdekoľvek, mu nerobilo dobre. Rýchlo si ich navliekol a zistil, že sú priliehavé a kopírujú jeho zadok, aj predok. Vzdychol. Asi nemá význam sa čudovať. Prezrel si skriňu dôkladnejšie. Na vešiakoch bolo niekoľko bielych košieľ, niekoľko čiernych a dokonca niekoľko farebných. Žltá? Smaragdovo zelená? To by som si v živote neobliekol. Toto je zlý sen. Niekoľko čiernych nohavíc a v poličke hrubá modrá látka. Džínsi? To muklovské oblečenie? Nie, to si neoblečie. Prezrel si najvhodnejšie nohavice a obliekol si ich s čiernou košeľou.

Pozrel sa na seba v zrkadle. Košeľu si zastrčil do nohavíc a znovu sa prehrabol vo vlasoch. Keby si nemal rovnaký krivý nos Snape, tak by som neveril, že si to ty. Dieťa na druhom konci izby sa ozvalo detským džavotom. Severus sa prechádzal ticho po mäkkom koberci. Dievčatko v bledoružových dupačkách si robilo bublinky zo slín. Severus sa naklonil aby na dieťa dovidel, ale nebol príliš blízko. Bol presvedčený, že inokedy by sa mu to zdalo odporné, no teraz ho ten pohľad len udivil a pomysle si, že by mal byť pre neho zaujímavý. Dieťa zamávalo tučnou rúčkou smerom k svojmu otcovi. Prstíky sa po ňom akoby naťahovali. Pozeral na ruku dieťaťa ako zhypnotizovaný. Podišiel bližšie a chytil sa dreveného zábradlia postieľky. Ruka sa k nemu naďalej naťahovala. Zrazu si uvedomil, že tá jeho sa blíži k dieťaťu a to uchopilo jeho ukazovák, ako niečo známe a obľúbené. Pocítil silný stisk malej ruky a oči sa mu rozšírili prekvapením. Zdalo sa mu, že dieťa sa zasmialo.

"Raňajky sú na stole," ozval sa za ním jemný ženský hlas. Lily stála opretá o zárubňu dverí a pozerala na Severusa. Jemne pustil dieťa a vyšiel z izby za ňou. Ocitol sa v obývačke, kde bolo plno muklovských vecí. Mnohé z nich ani nepoznal. Všetko v jemných bledých farbách. Prešiel izbou do priestrannej kuchyne. Na stole mal tanier a džús. Sadol si pred neho a Lily mu naložila dve volské oká, opečenú slaninku a čerstvú paradajku a papriku.

Kým jedol Lily upratovala kuchyňu a začala pripravovať obed.

"Ty sa nenaješ?" opýtal sa nesmelo.

"Už som jedla, kým si spal."

Otočil sa aby sa na ňu pozrel. Bola už prezlečená do trička a domácich nohavíc. Vlasy mala zviazané v chvoste.
Postavu mala štíhlu, nie tak ako si pamätal, ale keď sa na ňu díval, zdala sa mu krásna. Dojedol, čo mu naložila. A odniesol tanier do dresu. Tak by sa to asi malo robiť, pomyslel si. Lily poďakovala a usmiala sa na neho. Nevedel, čo v kuchyni robiť, tak prešiel do obývačky. Na policiach bolo plno kníh, no nikde nevidel žiadnu o elixíroch. Že by v tomto živote nemal v nich záľubu? Prechádzal po knihách pohľadom až narazil na albumy s fotkami.

Otvoril prvý zviazaný v hnedej koži a začal si prezerať fotky. Na prvej bola Lily a smiala sa, oboma rukami si hladila okrúhle bruško, ktoré sa jej črtalo pod bledými šatami s kvetinovým vzorom.
Na ďalšej fotke sedela v kresle a čítala knihu. Nohy mala vyložené na stolíku a knihu mala položenú na bruchu. Na ďalších bola Lily s dieťaťom a pod fotkami boli rôzne nápisy. Dátumy kedy boli fotky odfotené. Niektoré boli nehybné ako fotky muklov. Pretočil na ďalšiu stránku hrubého albumu. Lily držala na rukách malé bábätko a vedľa nej bol on. Na tvári sa mu črtal krivý úsmev. Pod fotkou bolo napísané: 19.8.1980 - Severin Albus

Ďalej tam bolo niekoľko chlapcových fotiek. Na žiadnej už nebol on. Potom tam bolo niekoľko fotiek, kde sa Lily hrala s dieťaťom a postupne jej rastúce bruško. O niekoľko strán ďalej boli znova oni dvaja, za nimi biela stena. Lily ležala v posteli a vedľa sedel Severus. Linus John - 2.1. 1982. Všimol si na hlave dieťaťa jemné ryšavé vlasy. Správne predpokladal, že po niekoľkých ďalších fotkách prídu postupne na rad aj fotky dievčatka. Rose Lillian - 6.3. 1982. Niekoľko jej fotiek a Severus prišiel na koniec poslednej stránky. Stále tomu nemohol len tak ľahko uveriť. On má byť otcom týchto detí? Tá nádherná žena v kuchyni jeho manželkou? Ako sa má správať?

Načiahol sa po druhý album a začal si prezerať fotky. Boli to svadobné fotky. 21.10. 1980 ešte raz sa pozrel, či správne prečítal dátum. Bolo to správne, svadba až dva mesiace po narodení ich syna? Lily mala jednoduché šaty a on mal na sebe sviatočný čierny habit. Čakal že uvidí smutnú Lilynu tvár, alebo jej nenávistný pohľad. Nie, stála vedľa neho.
Usmievala sa a držala ho za ruku.
Bolo tam niekoľko ľudí, ktorých nepoznal. Pár tvárí mu bolo síce trochu známych, ale nič viac. Posledný si prezrel tretí album. Bolo tam niekoľko muklovských fotiek z Lilynho detstva, ale žiadna Severusova. Áno, spomenul si. On žiadnu fotografiu nemal. Na nijakú si nespomínal ak by aj nejaká existovala, tak sa najskôr už dávno stratila.

<![CDATA[//><!]]>